Akým spôsobom získava ľudský organizmus kyslík ?

Okrem výmeny kyslíku a oxidu uhličitého zahŕňa proces dýchania aj transport kyslíku do tkanív a do buniek. Tu slúži ako nevyhnutný predpoklad oxidácie organických zlúčenín. Práve vďaka kyslíku môžu mitochondrie produkovať ATP (adenzoín-3-fosfát) ako primárny zdroj energie pre riadne vykonávanie funkcii každej jednej bunku.

 

Kyslík sa pasívnou difúziou dostáva cez tenké steny pľúcnych alveol do kapilár a následne do arteriálnej krvi. Množstvo kyslíku, ktorý sa dostane do tkanív, presnejšie do buniek, závisí nielen od množstva prijatého kyslíku, ale predovšetkým od parciálneho tlaku kyslíku v tkanivách, pričom pO2 arteriálnej krvi je u 20- ročného jedinca okolo  100 mmHg.

Naproti tomu pO2 vody KAQUN je až 140 mmHg čo znamená prechod kyslíku v jedinečnej, stabilnej a viazanej forme, podporuje efektívnejšie a rýchlejšie vstrebávanie v tele a obnovuje jeho prirodzenú rovnováhu.

Celkové množstvo kyslíku vo vzduchu tvorí len 20,94 %. Navyše nie všetok kyslík, ktorý vdýchneme sa skutočne dostane do každej jednej bunky v našom tele. Môžu za to rôzne faktory, vnútorné a vonkajšie. Medzi vnútorné faktory patrí ochorenie pľúc, úrazy obmedzujúce dýchanie, stres, znížený obsah hemoglobínu v krv či poškodenie centrálneho nervového systému. Tieto faktory majú priamo súvislosť so stárnutím organizmu. Medzi vonkajšie faktory patria prostredie so zníženou koncentráciou kyslíku, dnešný mestský život , nesprávna životospráva, smog alebo vysoká nadmorská výška. V mestách je obsah kyslíku vo zduchu ešte menší a preto sa nám ho nedostáva v dostatočnom množstve. Pri pokojnom nádychu a výdychu sa v pľúcach vymení asi 0,5 l vzduchu. Alveolárny vzduch obsahuje navyše viacej oxidu uhličitého a vodných pár ako atmosefrický vzduch.

Transport        kyslíku       

V krvi sa kyslík viaže na hemoglobín. Množstvo kyslíku, ktorý je hemoglobín schopný na seba naviazať priamo závisí s pO2 v našich tkanivách. Navyše, menšie množstvo kyslíku sa transportuje aj "vodným" roztokom v krvi.

 

Z krvi sa kyslík difúziou dostáva do tkanív odkiaľ už do každej jednej bunky. V nich použijú mitochodnrie tento kyslík na výrobu životodárnej energie vo forme ATP, pri rozpade glukózy, tukov a niektorých aminokyselín.

Na obrázku vidíte horizontálnu os, ktorá ukazuje vek od 20 do 90 rokov. Vertikálna os ukazuje parciálny tlak kyslíka v tkanivách (pO2). Priemerný zdravý 20 - ročný človek má pO2 93,7 mmHg a priemerný 50 - ročný človek len 76,9 mmHg. Priemerná koncentrácia kyslíku (pO2) v tele 20 ročného človeka je o 20%  vyššia ako u 40 ročného človeka.

Vekom strácame nielen vodu, ale aj kyslík z organizmu

Vedci Loew a Thows zisitili, že u každého z nás s pribúdajúcim vekom prirodzene klesá parciálny tlak kyslíka pO2 v tkanivách. Prejavuje sa to v slabých regeneračných schopností organizmu, nedostatku energie či nízkej obranyschopnosti u starších ľudí. Väčšina chronických chorôb ako diabetes, psoriáza, rakovina, rôzne zápaly, alergie alebo astma majú spoločnú vlastnosť a to, že v tkanivách sa nenachádza dostatok kyslíku alebo sa tam nenachádza vôbec = hypoxické prostredie.Pri chronicky chorých pacientoch je dokonca pokles pOv organizme ešte výraznejší a dlhodobý.

HYPOXIA

„Hypo“ = menej ako je normálne a „oxia“ =okysličovanie.

Hypoxia je medicínsky výraz pre stav, kedy bunka, tkanivo či celý organizmus nemá dostatok kyslíka a teda nermá ani dostatok energie pre bunky na efektívne vykonávanie svojich funkcií. Len vďaka kyslíku je možné dokončiť proces oxidačnej fosforylácie, cez ktorú si bunka vyrába energiu (36 jednotiek ATP) pre svoje správne fungovanie. Na druhej strane, ak bunka nemá dostatok kyslíku, musí si vyrábať ATP cez anaeróbnu glykolýzu, ktorá vyrobí až o 16 x menej ATP a navyše je vedľajším produktom kyselina mliečna.

Nenápadný zabijak

 

Hypoxia je spoločným stavom pre mnohé zdravotné problémy a chorobné stavy, predovšetkým chronické. 

Hypoxia môže postihnúť kohokoľvek z odlišných dôvodov:

  • znížený obsahu kyslíku vo vzduchu (napr. pri vysokej nadmorskej výške v horách, mestské prostredie) 
  • znížená schopnosť krvi prenášať kyslík do orgánových tkanív (napr. anémia,  zablokované tepny a kapiláry)
  • znížená schopnosť tkanív absorbovať kyslík (napr. pri pľúcnych ochoreniach),
  • znížená schopnosť buniek využívať kyslík (napr. otrava oxidom uhoľnatým, abnormálna funkcia mitochondrií).

S vekom sa taktiež znižuje kapacita pľúc, dochádza k tvrdnutiu a zablokovaniu tepien a malých ciev, čo môže ešte viac ovplyvniť schopnosť plne zásobovať tkanivá kyslíkom. Znečistené životné prostredie, fajčenie a suboptimálne dýchacie vzorce sú ďalšími faktormi negatívne ovplyvňujúce hladinu kyslíku v tele. Hypoxia je spoločným znakom pre všetky chronické ochorenia.

Oxidačný stres

V tele je potrebné udržiavať zdravú rovnováhu medzi tzv. reaktívnymi kyslíkovými formami a antioxidantmi. Strata tohto balansu sa nazýva oxidačný stres, ktorý je spoluzodpovedný za oslabenú imunitu a vitalitu organizmu a urýchľuje stárnutie a aj za pokles pO2 v tkanivách.

Vo všeobecnosti je oxidačný stres nerovnováha medzi antioxidačnou kapacitou bunky a množstvom voľných radikálov. Reaktívne kyslíkové častice sú produktom normálneho bunkového metabolizmu v každom živom organizme, ktorý získava energiu oxidáciou. Z tohto dôvodu sa v bunke produkujú enzýmy, ktoré sú zodpovedné za detoxikáciu bunky a boj s oxidačným stresom. Antioxidačné enzýmy teda plnia obrannú funkciu. Nedostatok kyslíku v bunke spôsobuje nefunkčnosť práve týchto enzýmov. 

Naše bunky vnímajú stres podobne ako my. Ochráňme si ich.