Kaqun Vám pomáha dosiahnuť aj malé víťazstvá každý deň

 

Viete prečo akákoľvek liečba nie je v hypoxickom prostredí 100 % efektívna ?

Pri zranení, napr. v dôsledku chirurgického zákroku alebo poranenia, dochádza k narušeniu celistvosti tela. Pri procese hojenia rán sa spúšťa odozva na väčšiu bakteriálnu obranu, bunková proliferácia, syntéza kolagénu či regeneráciu krvných ciev a nervov a iné reparačné činnosti. Všetky tieto činnosti sú vysoko energetické náročné. Práve preto je hlavnou funkciou kyslíka pri hojení rán, schopnosť účinne a v dostatočnom množstve produkovať energiu. Aby mohli bunky v postihnutom mieste bojovať proti infekciám, rozmnožovať a „vypĺňať“ ranu, musia mať dostatočné množstvo energie.

 

Ak určitá oblasť tela nedostane potrebné množstvo kyslíka, nastáva hypoxia, ktorá môže spomaliť a dokonca zastaviť proces hojenia, z čoho následne vznikajú chronické rany. Obmedzenie dodávania kyslíka do rany je často spôsobené mnohými faktormi; výsledok je však vždy rovnaký, nehojace sa chronické rany alebo vredy.  Chronické vredy na členkoch a nohách sa vyskytujú u mnohých dospelých s vaskulárnymi ochoreniami alebo u dospelých trpiacich diabetesom. Vredy vznikajú ako dôsledok nedostatočného dodávania krvi bohatejna kyslík cez zablokované krvné cievy, dlhodobým tlakom alebo abnormálnou nervovou funkciou. 

Tieto rany sa infikujú pretože v rane nie je dostatok kyslíka pre efektívny antibakteriálny účinok a v konečnom dôsledku zlé okysličenie kože po dlhšiu dobu vedie k odumieraniu tkaniva v postihnutej oblasti a amputácia nohy.

Hypoxia (nedostatok kyslíkuv tkanivách) je úzko spojená s chorobnými procesmi spojenými s diabetesom. Lekárske štúdie zistili, že hypoxia spôsobuje abnormálny krvný obeh, čo je jeden zo symptómom cukrovky, ale je tiež zodpovedná za riadenie progresie niektorých diabetických komplikácií. 

Hypoxia tukových buniek je jednoznačne faktor, ktorý prispieva k rozvoju inzulínovej rezistencie a následnej cukrovky.Práca vedcov na lekárskej univerzite v San Diegu (Kalifornia) vyjasnila úlohu hypoxie v súvislosti s diabetesom. Zistili, že konzumácia tučných potravín spôsobuje aktiváciu proteínu vo vnútri membrány tukových buniek, nazývanej adenínová nukleotidová translokáza 2 (ANT2). Tento proteín spotrebováva obrovské množstvo kyslíka. Pre zvyšok bunky tak ostáva len malé množstvo kyslíku. 

Keď je bunka bez kyslíku (hypoxická), dostane sa pod "stres" a uvoľní škodlivé látky nazývané "chemokíny", ktoré spôsobujú zápalovú reakciu imunitného systému. Výsledný zápal tkanív aj keď len na nízkom stupni, naruší spôsob interakcie buniek s inzulínom, čo vedie k inzulínovej rezistencii - stavu, kedy sa inzulín pri znižovaní hladiny cukru v krvi stáva menej a menej účinným. Tento proces predchádza vývoju diabetesu druhého typu.

Pacienti s cukrovkou trpia zlým prietokom krvi kvôli zúženým krvným cievam po celom tele - tzv. mikroangiopatia vii . To znamená, že kyslík v krvi, ktorý sa nachádza v červených krvinkách, neprejde cez tieto zúžené cievy, a nedostane sa tak ani do cieľa – do tkaniva a následne ani k bunke.

V klinickej štúdii uskutočnenej v Holandsku vedci zistili, že v porovnaní so zdravými jedincami (bez cukrovky) majú ľudia s cukrovkou nižšie hodnoty parciálneho tlaku kyslíka v tkanive až o 10-15 % a to na rôznych miestach po tele

Ako jednu z príčin nižších hodnôt kyslíku uviedli vedci zúžené krvné cievy, ktoré nedodávajú tekutinám dostatok kyslíku, čo spôsobuje hypoxiu v tkanive. „Zvýšenie hladiny kyslíka v tkanivách pomocou hyperbarickej kyslíkovej terapie vedie k lepšej reakcii tela na inzulín čo má za následok účinnejšie znižovanie hladiny krvného cukru."

.

Rakovina je hypoxická (s nízkym obsahom kyslíka vo vnútri rakovinového tkaniva), preto sa aj rakovinové bunky prispôsobili prostrediu s nízkym obsahom kyslíka. 14 Tento vzťah medzi rakovinou a hypoxiou je známy už od 30. rokov 20. storočia, keď Dr. Otto Warburg, nemecký držiteľ Nobelovej ceny za medicínu, zistil, že proliferácia (šírenie) rakoviny nastáva bez kyslíka.

Rakovina, ktorá je sprevádzaná nižšou hladinou kyslíka, je v správaní agresívnejšia, S väčšími tendenciami narúšať a ľahšie sa šíriť organizmom, čo má za následok horšie výsledky pre pacientov.

V prostrediach s nízkym obsahom kyslíka sa rakovinové bunky často geneticky deformujú (genetická mutácia ); dochádza k nárastu agresie s neovládateľnou schopnosťou šíriť sa. V prostredí s hypoxiou nadobúdajú rakovinové bunky veľmi primitívne tvary s výrastkami, ktoré im umožňujú presúvať sa a zasahovať do okolitého normálneho tkaniva.  Súčasne tiež rakovinové bunky "porodia" početné nezrelé rakovinové kmeňové bunky, ktoré sa vyhýbajú detekcii imunitným systémom a skrývajú sa v rôznych častiach tela, aby zasadili nové kolónie nádorov. Zdravé kmeňové bunky sú nezrelé bunky so schopnosťou sa donekonečna rozmnožovať, čo slúži na doplnenie tkaniva v priebehu života človeka. Kmeňové bunky rakoviny sa bohužiaľ správajú rovnako tak, aby zabezpečili prežitie a opakovanie rakoviny v tele pacienta